Ako pravnuk trnavského evanjelického farára a absolvent Evanjelického lýcea by som teda zboru biskupov cirkvi, v ktorej som bol pokrstený a konfirmovaný chcel povedať iba jedno: Hanbím sa za vás!
Ak to niekoho zaujíma, tak nie - nie som gay. Mám však v LGBTI komunite kamarátky a kamarátov, ktorým teraz aby som sa hanbil pozrieť do očí. Patrím totiž do spoločnosti ľudí, ktorých predstavitelia im nedoprajú plnohodnotný ľudský život. Vždy som bol tak trochu hrdý, že pri rôznych netolerantných prejavoch z radov katolíckej cirkvi, som si mohol povedať. "Ja tam nepatrím, nebudem sa nad ich malosťou rozčuľovať." Po dnešnom stanovisku zboru biskupov ECAV sa však nemám viac na čo vyhovárať. Cirkev, do ktorej radov som bol kedysi prijatý, oficiálne deklarovala svoj netolerantný postoj k sexuálnym menšinám. Cirkev, ktorú som považoval za svoju, napadla a vyzvala na odchod jedinú predstaviteľku modernej teológie, ktorú v ECAV poznám. Po nútenom odchode doc. Prostredníka z Evanjelickej bohosloveckej fakulty, má tak byť za svoje liberálne názory potrestaný ďalší verejne známy evanjelický teológ. Toto už nie je náhoda. Deje sa nám to priamo pred očami a zatvárať ich nemá zmysel. Reformovaná cirkev zúfalo potrebuje novú reformáciu. Potrebuje akéhosi Luthera pre 21. storočie, ktorý ju prevedie z dlhoročného spánku do doby, ktorej výzvam čelíme. Svet sa zmenil. Tvárou v tvár moderným spôsobom boja, ako hybridná vojna, manipuláciám, falošným správam, popieraniu vedy, čeliac následkom celosvetovej pandémie, bezprecedentný zmenám klímy, kedy naše deti možno budú žiť v krajine, klimaticky podobnej s klímou Ježišovho pôsobiska. Na toto všetko sa nedá odpovedať iba hľadaním citátov v Biblii. Ako sa spoločnosť, čeliaca nástrahám, ktoré začínajú priamo ohrozovať jej existenciu, môže riadiť niečím, čo bolo napísané pred takmer 2000 rokmi? Rovnako sa v dnešnej dobe nedá zakázať mať pohlavný styk s osobou rovnakého pohlavia, vymenovávaním pasáží z Biblie. A čo ak by Ježiš bol gay? Čo by to zmenilo? Zmenšila by sa tak hodnota jeho učenia lásky k blížnemu? Samozrejme že nie! Miloval by ho Boh menej? Nie, Boh by ho miloval rovnako. To iba ľudia by na neho začali pozerať cez prsty lebo by bol býval iný.
Lenže Ježiš bol iný! Svojim správaním sa vymykal všetkému, čo v jeho dobe bolo bežné. V časoch, kedy ľudský život nemal poriadnu hodnotu, hlásal bezpodmienečnú lásku ku každému stvoreniu. Nikoho neodsudzoval a netrestal. Maximálne povedal, aby dotyčný viac nehrešil. V Biblii nenájdeme ani jeden Ježišov výrok, kedy by niekoho od seba vyhnal lebo mal dotyčný iný názor. Ježiš ani raz nepovedal, že teplý človek nesmie mať sex, ani jednému nepovedal, že je kvôli svojej orientácií hriešnikom. To iba cirkevní otcovia v neskorších dobách pridávali do Ježišovho učenia svoje vlastné túžby, názory a predstavy, čo by bol podľa nich Ježiš považoval za správne...
Potrebujeme "nového Luthera", cirkevného vodcu, ktorý nás povedie dopredu nie rečami o tom, čo bolo, ale ponúkne pohľady, ako sa vyrovnať s neľahkou budúcnosťou, ktorá nás čaká.
Hnevá ma, že keď sa konečne nájdu ľudia, ktorí otvoria oči a snažia sa adaptovať Ježišovo posolstvo pre našu dnešnú pre-apokalyptickú dobu, tak sú svojimi nadriadenými perzekvovaní a vyzývaní na odchod.
Aby som však aj pre seba z tejto situácie vyvodil nejaké závery:
Plne podporujem zotrvanie Anny Polckovej na jej súčasnej pozícií.
Pokiaľ budú jej názory umlčané, prípadne bude prinútená ukončiť svoje pôsobenie, zvážim aj ja svoju príslušnosť k evanjelickej cirkvi. Napríklad sa k nej viac nebudem priznávať pri sčítaní obyvateľstva a viac nevkročím do evanjelického chrámu.
Je to iba malé gesto malého človeka, ale na takých malých ľuďoch práve cirkev stojí.
(c) Text, foto: Peter Janoviček 2020
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára