Keď som sám začal zbierať staré bratislavské pohľadnice, s prekvapením som zistil, že na niektorých sa nachádza vlastnícka pečiatka môjho prastarého otca. Príbeh o tom, ako sa k nám dostali prvé dve pradedkove pohľadnice si prečítate v mojom článku pre webový magazín Bratislavských rožkov.
Odvtedy usilovne na dennej báze sledujem internetové aukcie a pátram po pohľadniciach prastarého otca. Stala sa z toho taká malá posadnutosť, ktorá však prináša svoje ovocie.
Doteraz sa podarilo získať 15 pohľadníc prastarého otca, ktoré sa tak vrátili domov zo sveta po vyše 108 rokoch.
Najvzácnejšou a najstaršou je pohľadnica z roku 1913, ktorú pradedko ako pätnásťročný poslal do Argentíny a ktorá sa vrátila do Bratislavy v roku 2021.
Pohľadnica môjho prastarého otca, ktorá sa po 108 rokoch vrátila do Bratislavy z Argentíny |
Podľa množstva pohľadníc, ktoré mladý Leopold Altdorffer dostal (rodina ich dodnes uchováva), musel môj prastarý otec do sveta poslať slušné množstvo pohľadníc Bratislavy.
A to ma privádza na nápad:
Poďme spoločne budovať Zbierku pohľadníc Dr. Leopolda Altdorffera!
Ako môžete pomôcť?
Pokiaľ máte doma staré bratislavské pohľadnice, skúste sa pozrieť, či medzi nimi nie sú aj tie zberateľské - teda majú nalepené známky na strane s obrázkom.
Pokiaľ také nájdete, pohľadnice Leopolda Altdorffera spoznáte jednoducho - podľa úhľadnej pečiatky s jeho menom.
Ukážka vlastníckej pečiatky Leopolda Altdorffera |
V prípade, že by ste takúto pohľadnicu doma našli, neváhajte ma prosím kontaktovať!
Pokiaľ by ste ju boli ochotní darovať deťom odosielateľa, ktoré ešte stále žijú, tí sa tomu veľmi potešia. Moja babka (90) a jej brat (95) sú nadšení z každej ďalšej pohľadnice ich otca, ktorá sa im dostane do rúk.
Dohodnúť sa samozrejme môžeme aj na kúpe, alebo aspoň skene pohľadnice.
Rovnako mi viete pomôcť, pokiaľ pohľadnicu Dr. Leopolda Altdorffera zbadáte niekde predávať (či už v online aukcií, či na burze) a upozorníte ma na to.
Vo všetkých prípadoch ma prosím neváhajte kontaktovať emailom:
peterjanovicek(zavináč)gmail.com
A čo bude výsledkom tejto výzvy?
Mám v pláne vybudovať online galériu pohľadníc prastarého otca, ktorá bude všetkým voľne prístupná.
Vopred ďakujem, ak mi v mojom projekte pomôžete a to aj len tým, že túto výzvu budete zdieľať, či preposielať.
O jej výsledkoch budem pravidelne informovať na tomto mieste.
Kto bol Dr. Leopold Altdorffer
Leopold Altdorffer vo veku 18. rokov |
Leopoldov otec vyštudoval vysokú školu poľnohospodársku v Magyaróvári a pracoval ako správca veľkostatkov. Rodina sa tak viackrát presťahovala. Mladý Leopold býval ako študent dva roky u strýka v Košiciach. Do Bratislavy sa presťahovali približne v roku 1908.
Tu Leopold navštevoval gymnázium na Grösslingovej ulici a neskôr vyštudoval právo na Alžbetínskej univerzite (pravdepodobne v rokoch 1916 – 1919).
Počas 1. svetovej vojny bol Leopold Altdorffer pridelený do posádky v neďalekom Wolfsthali. Na front nemusel, nakoľko od detstva nepočul na jedno ucho, a to po prekonanom šarlachu.
Počas štúdia pracoval a zastával rôzne úradnícke miesta.
Spolu s rodičmi bývali na Jeszenák út 2 (neskôr Palisadenweg 47), čo je dodnes zachovaný rožný dom na rohu Šulekovej ulice a Palisád. V tomto dome sa Leopold stretol s Lujzi (Alojzia) Kövér (*19. 1. 1899, Szombathely) z Györu, ktorá tam chodila na prázdniny k svoju nevlastnému starému otcovi Dr. Juliusovi Schröderovi (majiteľovi domu).
Svadbu mali 25. mája 1925 a onedlho na to kúpili dom na Holubyho 3/a, kam sa presťahovali aj s Leopoldovými rodičmi. V roku 1926 sa im narodil syn Alfréd a v roku 1931 dcéra Mária.
Leopold chodil niekoľko rokov na týždňovky do Handlovej, neskôr Prievidze, veľa cestoval do Prahy.
Do dôchodku odišiel ako 60 ročný, v roku 1958. Celý život bol veľmi aktívny, čo mu zostalo aj na dôchodku – bol členom klubu záhradkárov, skalničkárov a pestovateľov ruží. Vyučoval cudzie jazyky – nemčinu, angličtinu, francúzštinu aj maďarčinu.
29. apríla 1980 mu zomrela manželka. Stihol sa dožiť ešte troch pravnukov a dvoch pravnučiek, pokým naposledy vydýchol 25. februára roku 1985. Pochovaný je spolu s manželkou Lujzi v bratislavskom Krematóriu.
(c) Text a foto: Peter Janoviček, 2021
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára